Hale House

Možno by ťa telefonát s ňou trochu upokojil. *Pokrčí plecami, aj keď nevie, ako to medzi nimi je, ale háda, že sú najskôr spolu. Bolo to Scottove prvé dievča, čo by Stiles dal za niečo také. Na to, že sa pôjde vydýchať, len kývne chápavo hlavou a zopne pery zamyslene pevne k sebe, pričom si prehliada reťazi, či nie sú niekde nejako poškodené. Následne pripevní zámok na koniec každej, aby ich potom mohol len zopnúť k sebe a uvedomí si, že celkom zabudol na kľúče, takže ak to Scott nepretrhne, tak ho z toho ráno tak ľahko nevyseká. Uškrnie sa nad tým a pokrčí plecami. Teraz už nie je čas hľadať kľúč od každej, proste zájde ráno domov a pri najhoršom si zoberie nejakú pílku alebo niečo, čím to rozsekne. Chce nechať Scotta aspoň chvíľu samého, ak by potreboval, a tak si z druhého vrecka vaku, ktoré bolo napravo vybral jednu z tyčiniek a na pár hryzov ju do seba napratal. Možno by vážne pomohlo ak by sa Scott trochu najedol, než príde tá premena. Nemôže si nespomenúť na to, ako mu Malia hovorila, že keď sa prvýkrát menila, tak mala pocit, že chce svoju matku aj so sestrou zožrať a Stiles teda vážne nechce skončiť v Scottovom žalúdku. Pche, určite by sa postaral, aby mu nevytrávilo.*

*Má ruce v předních kapsách a prochází se před domem sem a tam.. Je celkem nervozní z dnešního úplňku, tak se snaží se uklidnit. I když.. kdyby zavolal Allison, tak by možná přestal být nervozní, protože by ho převedla na jiné myšlenky. Ale nechce jí zatěžovat, pokud má něco důležitého. Občas se pokoukne po obloze jestli náhodou něco neuvidí......Když po nějaké době zjistí, že už se skoro setmělo, tak se radši rozhodne jít za Stilesem, aby ho připoutal. Tak jde ke Stilesovi a rovnou si už i stoupne ke sloupu* Stilesi? *podívá se na něho rovnou se žlutými oči* musíš mě už svázat..začíná se rychle stmívat *začíná se už pomalu proměňovat*

*Byla už tma a měsíc úplně vyšel nahoru. Stiles ho konečně připoutá ke sloupu. Když mu už začnou růst drápy na rukách, tak radši zakloní hlavu a stiskne oční víčka silně k sobě. Po nějaké době ucítí, že mu něco roste v dásních. Byli to tesáky. Po nějaké době měl už obličej vlkodlaka .Začne tahat za řetězy, které nejprve moc nejdou, ale pak se začnou uvolňovat. Myslel by na nějaké pozitivní věci, aby nebyl takový agresivní, ale teď nemůže myslet na nic jiného než jen na tu proměnu* Stilesi! Jdi! *zakřičí na něho a rovnou i zavrčí. Když už se mu povede z řetězů vyvlíknout, tak se rovnou rozběhne pryč z domu a běží do lesa*

*K večeru se vrátil domů, přičemž přemýšlel nad tím, kam se zašil Scott. Věděl, že tohle bude jeho první uplněk a on s tím bude mít problémy. Také tu byla šance, že alfa možná něco naplánoval. Ale k jeho smůle mu Scott unikl ve škole dřív než tam stihl dorazit a u něj doma na něj taky nenarazil. Alespoň ve městě nakoupil nějaké jídlo, které vzal do ruky, vylezl z auta a tlačítkem zamknul auto. Vzápětí zaslechl nějaké hlasy vycházející z jeho domu a podíval se na dům. Vzápětí si uvědomil, že se jednalo o Scotta, když vyběhl z jeho domu. Nakonec měl dnes přeci jenom nějaké štěstí. Nečekal a tomu druhýmu klukovi, který vyšel taky z domu, vrazil do ruky svůj nákup.* Podrž to. *Rozkázal mu rychle, přičemž si nebyl jistý, jestli mu opravdu rozuměl, řekl mu to dost rychle. Ihned poté se rozběhl za Scottem do lesa.*

*Sedí niekde na spráchnivenej drevenej podlahe a tlačí do seba už druhú ovocnú tyčinku, keďže si nemôže pomôcť, ale sladké mu trochu uvoľňuje nervozitu stupňujúcu sa v jeho vnútri. Čím vyššie je Mesiac na obzore, tým rýchlejšie mu tlčie srdce v tele a tým väčšiu chuť má nasadnúť do džípu a ísť kade ľahšie z tohto miesta, ktoré už bolo samé o sebe strašidelné. Pozrie sa na digitálne hodinky na ruke, aby skontroloval čas. Mali ešte pár minút, ale čím skôr ho pripúta a uistí sa, že všetko je tak, ako má byť, tým bezpečnejšie tu bude. Vydriape sa na nohy a chce ho ísť zavolať, ale predbehne ho Scott, ktorý príde sám. Odzadu začuje jeho hlas, tak sa spokojne otočí, keď ho v tom pritiahnu jeho žlté oči. Mierne zvraští obočie a rýchlo sa zohne pre jeden koniec tej ťažkej reťaze.* Mali sme mať ešte čas...*Začne v strese, pričom odopína zámky, aby ich mohol pripnúť znovu na Scottovi. Keď ich okolo neho omotáva, tak sa mu mierne trasú ruky a celý čas k sebe tlačí sánku.* Ja tu zomriem...Ja tu zomriem. *Opakuje stále potichu a hryzie si spodnú peru, aby nezačal kňučať, alebo niečo ešte potupnejšie. Keď ho tak-tak stihne pripútať predtým, než sa začne meniť naplno, tak rýchlo odstúpi, aby k nemu nedočiahol a oprie sa o nejaký stĺp, pričom ho s vyvalenými očami pozoruje. To je prvýkrát, čo niečo také videl na vlastné oči a bolo to desivé a zároveň fascinujúce. Zvláštne a zároveň niečo výnimočné. Proste nezabudnuteľný zážitok. Sleduje Scotta, ako mu rastú drápy na rukách a predlžujú sa zuby, ktoré by sa teraz dali nazvať skôr tesákmi. Jeho tvár už akoby ani nebola jeho, bola napol zvieracia a na pol ešte mala tvar ako človek. Zhrozene pootvorí ústa a ide ešte o niečo ďalej.* Scott? *Pošepne opatrne, keď v dome zostane hrobové ticho, naraz jeho kamarát začne ako zmyslov zbavený ťahať za reťazi, akoby sa snažil uvoľniť sa, vlastne sa snažil presne o to. Sleduje ich, ako sa pomaly povoľujú a vie len, že nemôže nič urobiť, aby mu pomohol, mohol by ujsť a zachrániť sa, ale nejako sa nemôže hýbať. Jeho nohy mu to nedovolia, úplne zmeravel na mieste. Prebudí ho z toho až Scottove zavrčanie, ktoré mu jasne označuje, že ak hneď teraz neodíde, tak najskôr nedopadne dobre.* Do riti, Scott! *Vydýchne a rýchlo beží von z domu do svojho džípu. Ako vybehne z domu, tak ho na chvíľu oslepia svetlá auta a za sebou začuje šuchot, pričom už v diaľke vidí chrbát Scotta, ktorý sa musel najskôr vytrhnúť. Vlastne mohol ďakovať bohu, že ho nechal na pokoji, aj keď...Teraz voľne behá po lese, a to tiež neznie dobre. Mohol by niekomu ublížiť alebo ešte horšie, a to by si Scott nikdy neodpustil. Pretrie si rukou oči, aby si zvykli na to ostré svetlo, keď sa v okolí znovu roztiahne tma a on pred sebou uvidí nejakého muža, vlastne mu je známy, ale chvíľu mu bude trvať, než sa z tohto celého vôbec rozpamätá. Následne len počuje, že mu niečo povedal a vo svojich rukách ucíti nejaký tlak. Vôbec nechápe, čo sa okolo neho deje. Muž sa rozbehne za Scottom a on si až pár sekúnd po tom, čo zmizne, uvedomí, kto to vlastne bol.* Čo do pekla?! *Vydýchne nechápavo a pozrie sa niekam do stromov.* Scott! *Zakričí, keďže vďaka jeho sluchu ho možno ešte bude počuť, ale vie, že už môže byť najskôr ďaleko.* (Čo tu robil Derek Hale?...) *Prejde mu mysľou, aj keď nemusí dlho premýšľať nad odpoveďou. Bol to dom jeho rodiny, než vyhorel, ale čo tu robil teraz a prečo sa tak zbesilo rozbehol za Scottom? A prečo stále drží v rukách jeho nákup? Rýchlo ho pustí na zem a porozhliadne sa zrakom po okolí. Pery má spojené v úzkej línií a jeho oči sú otvorené najširšie, ako to len v tú chvíľu ide.* (Možno by ho privolal, ak by zavyl...)

*Sedel na drevnatých schodoch. Hlavu mal ponorenú niekam do zeme a rukami si držal kolená, pričom nervózne triasol jednou nohou. Už to ani nemohlo byť horšie...Vlastne mohlo, ak by sa ho Scott pokúsil zožrať ako Malia svoju matku a sestru. Netušil, čo by vtedy robil, asi by sa snažil dostať k pálke, ktorá je v aute, ale jeho zdravé uvažovanie by len krútilo hlavou, keďže by proti agresívnemu vlkodlakovi pri prvej premene nemal šancu. Ohrnie spodnou perou a pokrúti hlavou, pričom ruky zdvihne k tvári a začne si na oboch stranách masírovať prstami spánky, akoby sa snažil prinútiť mozog znovu fungovať. Sedel tu už vyše hodiny ak nie dve a netušil, čo má robiť, komu by mal zavolať alebo radšej ísť domov a nechať Scotta tu niekde pobehovať. Stále mu vŕtalo mysľou, či je Derek tiež vlkodlak a či on bol ten, ktorý Scotta premenil, keďže za ním očividne bežal, aby mu pomohol. Niekde čítal, že Alfovia si väčšinou chránia podriadených vlkov, čiže Bety, ale možno to u vlkodlakov bolo celkom inak a on len na prázdno hádal. Zrazu jeho slabý sluch začuje nejaké stále blížiace sa kroky. V momente sa zdvihne zo schodov, opráši si zadok a zdvihne pohľad k Derekovi, ktorý nesie Scotta na rukách.* OMG...* Zarazene pootvorí ústa a v momente sa vydá priamo k nemu, on ho však drzo obíde a ide k dverám napoly schátraného domu. Spojí pery pevne k sebe a párkrát pokýve hlavou, než sa vydá za ním. Teraz ho trápi len jediná vec, čo je do pekla s jeho najlepším a jediným kamarátom a čo sa do riti stalo. Keď ho Derek zhodil na zem, tak k nemu len prižmúril oči, no než by si niečo všimol, tak radšej odvrátil pohľad na Scottovo telo, niežeby sa teda bál o vlastný krk, Derek vôbec nebol odstrašujúci typ...* Čo mu...*Chcel sa spýtať, keď začul Derekove slová, po ktorých len pretočil očami sprudka vydýchol. Pohľad nasmeroval na šípku, ktorú muž, teda najskôr vlkodlak vedľa neho držal v ruke. Chvíľu len mlčí, až si musí hrýzť do jazyka aj do pery. Dlho to však nevydrží a spustí.* Čo sa tam stalo a prečo to...*Poukáže rukou na tú šípku.*...Tá vec, bola zapichnutá v ňom? *Ukáže na Scotta, ktorý im leží pri nohách.* A ešte lepšie povedané, prečo si sa tiež nezačal meniť, ak si teda vlkodlak, čo predpokladám, že si, keďže si nezdupkal, keď si ho uvidel a prečo si ho do najhorúcejšieho pekla premieňal na vlkodlaka?! *Vychrlil zo seba skoro na jeden nádych, než len spojil pery pevne k sebe, vypúlil oči, ako to občas robieva a krútil hlavou, pri mávnutí rukami. Vlastne mohol len dúfať, že mu odpovie predtým, než ho zabije za tie nákupné tašky pár metrov od nich na zemi, nerád by skončil mŕtvy a neinformovaný.*

*Trvalo len chvíľu, než mu Derek pohľad opätoval a ešte kratšie, než sa jeho telo začalo triasť a on sa v duchu fackoval, že vôbec niečo povedal. Úprimne, pri tom pohľade by sa o holý život bál každý, má pocit, akoby po ňom každú sekundu skočil a on už nikdy neuvidí svojho otca, nikdy sa nebude pokúšať nadviazať s Lýdiou nejaký rozhovor a nikdy nebude sedieť na lavičke, pri trénerovom hulákaní na hráčov. Fajn, to posledné by nejako prežil, ale tu nejde ani tak o to ako o fakt, že svoj život v poslednej dobe nadmerne riskuje a on je nerád v nebezpečí. Už len ísť tú noc hľadať mŕtvolu do lesa bol riadny adrenalín, to ani nehovoril o výbušnom kojodlakovi, ktorého si zobral do auta, dnes pomáhal Scottovi počas prvej premeny, pričom ho pritom, ako sa odtrhol mohol pokojne aj zožrať a nakoniec práve teraz stojí snáď pri najhoršej osobe pod slnkom, z ktorej má priam zimomriavky po celom tele. Asi by sa mal odsťahovať na Floridu alebo niekam a hodiť za tým mašľu. Pár minút bolo len ticho, než Derek konečne niečo povedal, vlastne už chcel začať ťahať Scotta do auta a rýchlo zmiznúť, než si všimne tie tašky, ale bol rád, že niečo povedal, keďže odpovede mu len padli vhod. Prvú informáciu ešte ako tak pobral. Jasné, že keď boli vlkodlaci a určitá skupina ľudí o nich vedela, tak sa rozhodli ich loviť, aby nikomu neublížili. No odpoveď číslo dva tak jasno nepobral.* Počkaj, takže ty teda si alebo...*Začne s otázkou, ale preruší ho Derekov chrbát a následné zabuchnutie dverí. Spojí pery pevne k sebe a kývne hlavou.* Chápem, ťažký deň... takže...Uvidíme sa...*Húkne za ním. Asi má ten človek proste len zlé obdobie a preto je taký nepríjemný, aj keď mu to prišlo skôr tak, že sa s tým narodil a možno je taký od doby, čo mu v tomto dome uhorela rodina. Pozrie sa od schodov až po strechu na schátranú kopu dreva, ktorá pred ním stojí. Následne nad tým len mávne rukou a zatne zuby pevne k sebe, pričom chytí Scotta zozadu za obe ruky a začne ho ťahať k svojmu džípu. Najskôr mu to ešte ide, ale po pár sekundách mu celkom dôjde sila a on ho s hlasným výdychom pustí na zem.* Do pekla s tebou, Scott...*Zamrmle do ticha, než ho znovu chytí a nakoniec ho naprace na zadné sedačky, pričom vyrazí k jeho domu. Dúfa, že jeho matka bude mať nočnú, pretože jeho otec je pravdepodobne doma a nemuselo by to dopadnúť dobre, ak sa tam takto s ním objaví.*

*Další den se většinu času jeho stav zhoršoval. Sice se mu podařilo vyndat si ze sebe kulku, ale oměj už se stihl dotat do jeho krevního oběhu. Měl na výběr jenom pokusit se najít tu kulku nebo si uřízznout ruku. Uříznutí viděl jenom jako nouzovou možnost. Proto se během dne vydal do města, zjistit pár informací. Ale každou chvílí se mu přitěžovala, takže se to zjištovalo dost blbě, obzvlášt když musel nějakého uředníka přesvědčovat, že je v pohodě. K lovcum se zatím nepřiblížil, ale aspon zjistil adresu Darcy. Doufal, že tam bude ta kulka. Teď byl u sebe dom a odněkud vytáhl mobil. Po chvíli se mu podařilo najít Scottovo číslo a vytočit ho.*

*Odložil mobil a na pár dlouhých minut, s i opřel hlavu o stěnu a zhluboka vydecoval. Dával Scottovi tak dvě hodiny, které se pro něj následně staly velmi mučivé. Měl před sebou jen tři možnosti. Buď Scott uspěje a on přežije, nebo zemře anebo si uřízne ruku. Elektrickou pilu tu na to měl pro jistotu připravenou. Další dvě hodiny proto strávil tak, že měl rukáv vyhrnutý, sledoval svoji ruku, jak mu žíly čím dál víc černají a kousek od něj byla pila. Občas se přitom podíval na hodinky nebo na mobil, jako kdyby ho pohledem mohl donutit rozezvonit, aby mu pkak Scott řekl, že našel tu kulku.*

*Najskôr premýšľala, že pôjde zo školy ešte domov, ale nakoniec čím skôr to vybaví tým lepšie a má pocit, že pre obe strany. Pomaly odstaví auto pred domom, pričom jasne naznačuje, že jej je jedno, či Derek bude vedieť, že prišla. Netuší, že už vie, že je lovec, ale je si istá, že to onedlho zistí. Či už bol postrelený alebo nie, bol vlkodlak a v takýchto situáciách mohol byť viac agresívny než obvykle, hlavne ak tam príde takto sama, je tu určité riziko. Zastrčí si zbraň za opasok a zabuchne za sebou dvere od auta, pričom si letmo obzrie pohľadom dom a rozíde sa priamym krokom dnu. Je si istá, že tu Derek bude a nielen kvôli odstavenému čiernemu Camaru. Kde inde by v takejto situácií bol než doma? Len chce zistiť, kto je Alfa, to je všetko, nikto okrem neho tu umrieť nemusí. Samozrejme sa neobťažuje s klopaním alebo nejakým postávaním ma rozpadávajúcej sa verande, prosto vojde dnu a očami prejde halu.* Je neslušné neprísť pozdraviť návštevu, Derek...Viem, že si tu... *Prenesie normálne bez nejakých zvýšených tónov, keďže ju počuje tak či tak. Pre každý prípad nechá jednu ruku spočinúť bližšie pri mieste, kde má zbraň a kývajúc hlavou sa prechádza smerom okolo zábradlia.*

*Povzdychne si a končekmi prstov si pomaly bubnuje po nohe, keď zo schodov zachytí jeho hlas, všimne si ho až potom hore, niežeby za ním šla, zostala stáť na mieste a s neutrálnym výrazom na tvári ho prebehla rýchlym pohľadom. To, že Kate zasiahla už vedeli a vedeli aj to, koľko mal Derek času, ktorého už bolo v podstate menej než málo. Vlastne vyzeral tak, akoby sa mu mali každú sekundu podlomiť nohy a on by sa mal zložiť k zemi.* Takže vieš...*Skonštatuje sucho a mierne ohrnie spodnou perou, pričom urobí pár krátkych krokov bližšie ku schodom a mierne nakrčí čelo.* Vlastne som prišla na menší chat, určite to oceníš. *Objasní mu s poloúsmevom na tvári.* Povedzme, že mám rada konverzácie s tebou...Možno by som mohla navrhnúť pár tém.*Tvári sa, že premýšľa.* Scott, útoky "zvierat" v poslednom čase aj s následkom úmrtia, náboj, ktorý ti by ti mohol zachrániť život, kto je Alfa..*Vydýchne monotónnym hlasom, pričom na posledný bod dá najväčší dôraz a upriami k nemu pohľad.*

*Sleduje ho, ako schádza dole po schodoch a s prižmúrenými očami skúma každý jeho pohyb, len pre istotu. Ako lovec si v prítomnosti vlkodlaka nemohla byť istá absolútne nikdy. Keď Derek konečne prehovorí, tak len podvihne obočie a slabo cukne kútikmi úst, než sa začne ticho uchechtávať a krútiť hlavou.* Snažíš sa mi naznačiť, že nevieš, kto je Alfa alebo mi to len nechceš povedať? *Na tvári sa jej objaví poniekiaľ kyslý úškrn, pričom jej z tónu vyznie ostrý podtón. Nad Scottom sa nijako nevyjadruje, určite mu neublížia, pokiaľ nikoho nezabije alebo nikomu vážnejšie neublíži.* Pretože, vieš...*Prešliapne na nohe a nahne hlavu do strany.*...Sú tu aj iní lovci, menej štedrí ako ja a ak im nebudeš mať, čo dať, tak ťa nechajú skapať ako psa. *Povie trpko, pričom dá na posledné slovo omnoho väčší dôraz než na zvyšok vety. Prejde pohľadom jeho tvár, než usúdi, že najskôr o Alfovi vážne nevie, a to by mohol byť problém, pretože nedostala, čo potrebovala.* A keďže ty nevieš žiadne meno, ktoré by si im mohol ponúknuť...*Pokrčí neurčito plecami a pokrúti hlavou.* Si už nepotrebný.

*Pomaly vydýchne, keď jej to potvrdí. Mohol by jej klamať, ale mal by mať istú sebazáchovu nech by sa snažil chrániť Alfu akokoľvek. Neprišlo jej to tak, žeby sa príliš staral o Bety, skôr ich len premieňa, buduje si tých, ktorých bude môcť použiť alebo je v tom niečo iné. Celá tá vec s premieňaním študentov sa mohla javiť aj ako provokácia, akoby jej v hlave stále dookola zneli slová - Chyťte si ma!* Väčší dôvod? *Vyprskne neveriacky.* Jedine, ak by si sa k nemu chcel pridať a sledovať ho ako premieňa prakticky deti. *Prenesie zostra, pričom tým naznačuje viac-menej Scotta, ale podľa toho, čo jej hovorila Kate, to nemusel byť len on. Tón jeho hlasu zaznamená a o to viac prižmúri oči.* Vážne irónia, že to hovorí práve vlkodlak. *Vydýchne trpko a krivo sa uškrnie. Popravde by sa jej mohlo dotknúť, že naznačoval, že prakticky nemá chrbtovú kosť, ale mala zľutovanie aj s vlkodlakmi, takže ona sama vedela, aký typ človeka je a lovci, ktorých blízko pozná, sú. Sleduje ho teraz už s neurčitým pohľadom na tvári a na tých pár sekúnd, čo sa Derek oprie o stenu nič nehovorí. Vážne mu dochádza čas.* Prišla som zistiť, kto je Alfa...*Povie rozhodne.* A keď mi to povieš...*Pomaly siahne rukou do vrecka, pričom vyberie rovnaký náboj, ako ten s ktorým bol postrelený a zdvihne ho v dlani*...Tak ti dať toto. *Pokrčí plecami. Lenže on to nevedel a ona teraz premýšľa, či má poslúchnuť myseľ alebo kódex. Vlastne ho nechcela mŕtveho, nemala žiadne potešenie z toho, žeby zomrel, v podstate jediný, kto tu mal umrieť bol Alfa, teda aspoň zatiaľ.*

*Nemohla si nevšimnúť, ako vražedne sa na ňu celý čas pozerá, vlastne sa mu ani nečudovala, tiež by nebola nadšená, ale ona predsa nemôže za to, že je vlkodlak.* Nemám práve chuť na prechádzku, Derek...A ty tiež nie si práve v kondícií. *Prenesie za jeho chrbtom, keď ju obíde, pričom sa snaží nevšímať si jeho vrčanie, ktoré jej nie je práve pochuti. Netuší, čo na tom, čo povedala ho tak vytočilo, možno to, že mala pravdu, prečo iné by asi Alfu hľadal? Nakoniec si povzdychne a vykročí za ním, pričom je ešte stále obozretná ohľadom jeho pohybov. Nepotrebuje žiadne prekvapenia, hlavne nie, ak už vie, že má guľku pri sebe, respektíve teraz vo vačku, kam si ju znovu vhodila. Ešte nevedela, či mu ju dá a na čo? Aby sa zachránil a spolupracoval s niekým, koho ho chcú oni mŕtveho? Kráčala popri ňom o kus ďalej, pričom držala rovnaké tempo ako on. Pri jeho poznámke len našpúli pery a ohrnie nosom.* Lovci sa držia kódexu, nezabijú, kým to nie je potrebné a ľudí? Prečo by sme zabíjali ľudí, keď ich máme chrániť? *Podvihne neveriacky obočie a pokrúti hlavou. Vôbec nechápala, o čom rozprával. Keď sa konečne zastavili niekam po boku domu, tak si všimla jeho pohľad dolu na zem, ktorý sledovala. Bola tam rastlinka omeje, ale nejako jej nedochádzalo, prečo by jej ju chcel ukazovať. Vidí však na ňom, že to už nevydrží dlho, za to zmysli na slová mu teda nedochádzajú. Keď začne o nejakej Laure, tak najskôr len napína uši a žmúri oči stále viac a viac. Nakoniec jej podľa toho požiaru v dome dôjde, že to musela byť jeho príbuzná, možno sestra alebo sesternica. Chvíľu ho počúva, až kým to celé nedopovie, pričom sa pozrie nikam na priestor pri omeji.* Tá roztrhaná žena v lese...*Zamumle potichu. Dnes sa o nej rozprávali s Kate, bola vlkodlak a ona nechápala, prečo by ju zabíjal nejaký iný. Teraz už vie, že jedna z jej možností bola pravdivá. Niekto chcel ale veľmi, veľmi byť Alfa, až tak že jedného zabil a teraz si začína tvoriť smečku zo školákov, čo nechápala ešte viac. Prečo by to všetko robil, ak by za tým nebolo niečo viac? Možno to bola naozaj provokácia a určite vedel o tom, že v meste je rodina lovcov, teda aspoň si to myslela. Všetko si premieta pred očami, pričom teká pohľadom po zemi, až ho nakoniec zdvihne k Derekovi. Aspoň vie, prečo nenašli druhú časť tela. Pozerá sa naňho, akoby sa snažila vyčítať, nakoľko si jeho slovami môže byť istá.* Lenže ty ešte nakoniec skončíš mŕtvy skôr než on. *Vydýchne sucho a pokrúti hlavou, pričom sa pozrie niekam do priestoru zaňho. Kate by jej to neschvaľovala, Chris možno...Ale ak tu bol Alfa, ktorý mu zabil príbuznú a chcel ho mŕtveho, mohol by im byť aj nápomocný, ak s Kate na nič neprídu. Časom sa niečo objaví, ale nemusia Alfu nutne chytiť a každopádne by nemohli ani dovoliť, aby ho zabil iný vlkodlak, pretože by sa stal Alfou znovu ďalší a rovnaký kolobeh vážne nepotrebujú. Povzdychne si a krátko pretočí očami, pričom siahne znovu do vačku a tentokrát mu náboj podáva, aj keď to nie je nijako príliš ochotne, Derekovi to môže byť tak päť, ak sa zachráni.* Nepleť sa nám do práce a nekaz nám ju...*Dodá ešte, aby si boli na jasnom.*

*Její reakci na to, co říkal o lovcích a vlkodlacích dočasně přešel. Kdyby teď vytáhl to, co všechno lovci provedli, tak si nebyl jistý, že by pak kulku vůbec dostal. Proto ji místo toho zavedl ke svojí sestře a vypověděl ji, co ji chtěl říct. Odezvu to mělo, když mu nakonec podala kulku. Neváhala a převzal si ji od ní.* Dám na sebe pozor a zkusím se vám vyhnout. Ale vy dodržujte pořádně kodex. *Poznamenal a pak už mířil do domu, kde se plánoval vyléčit z pomocí kulky a zapalovače. Nakonec byl rád, že se tady Darcy zastavila, i když ji očividně moc nepomohl. Teď to mezi nimi bude asi ještě dlouho napjaté a nebyl si jistý, jestli by se vůbec někdy mohli vrátit k tomu jejich předešlému žertování. Poté došel do domu a sáhl pro zapalovač. Kulku položil na stolek a na několik vteřin zavřel oči, protože se mu udělalo slabo. Jenže tentokrát to bylo o něco horší, protože se mu zamotala hlava a on spadl na zem, kde zůstal ležet.*

*Prejde ho ostrým pohľad pri zmienke o dodržovaní kódexu. Ona by ho neporušila nikdy, tým si bola istá, vždy lovila len tých, ktorí niekoho zabili, napadli či premenili, ale občas sa musí siahnuť aj po tých horších prostriedkoch, to bola pravda, ale tak či tak to bola záslužná vec. Sledovala ho, ako obchádza dnu a ide späť dnu, pričom premýšľala, či sa rozhodla správne. Kate ani Chrisovi asi nebude môcť povedať, že to robila za ich chrbtom a vlastne pomohla vlkodlakovi, ktorý jej nepomohol s Alfou vôbec. Bolo to tak frustrujúce, keď bol niekto neinformovaný a nasilu sa niečo pokúšal zistiť. O podobných veciach premýšľala cestou k svojmu autu. Znovu ju začínala chytať bolesť hlavy, občas to bolo priam neznesiteľné a inokedy vôbec uvažovala, či to naozaj cíti alebo má halucinácie. Áno, už sa presvedčila o tom, že tie by mať mohla. Pomaly otvorí dvere od auta a nasadne dnu, pričom automaticky chce potočiť kľúčom v zapaľovaní, ale nič nenahmatá. Nechápavo prižmúri oči a začne sa obzerať okolo seba, pričom začne hľadať svoje kľúče. Dokonca aj vystúpi a začne prezerať sedačku na ktorej sedela. Vyzeralo to tak, že v aute nebudú, ale ona si neuvedomila, žeby ich vytiahla. To bude kvôli tomu, že premýšľa nad tisícimi vecami naraz a v podstate nevie, čo robí. Slabo vydýchne, sprudka zabuchne dvere a ide po krokoch, ktorými šla späť k domu, keďže to bol najlepší spôsob, ako ich nájsť. Nechcelo sa jej tu síce zostávať dlhšie, hlavne nie teraz, ale nemohla ísť pešo a nechať tu svoje auto, ktoré nemá ako naštartovať. Pomaly vykročí ku schodom na verandu, pričom ich nájde spadnuté rovno pred nimi niekde v lístí. Museli jej vypadnúť z vrecka, keď šla za Derekom. Spojí pery pevne k sebe a chce sa otočiť k odchodu, ale naraz ju niečo prepadne. Možno to je len paranoja alebo akokoľvek tomu povie. Silné tušenie, ktoré opakujú hlasy v jej hlave. Stále dookola a dookola, akoby boli nekonečné. Chytí sa za spánky a na pár sekúnd zavrie oči, pričom sa ich snaží potlačiť, ale čím viac to skúša, tým hlasnejšie sú. Nakoniec sa rozbehne dnu do domu, pričom vôbec netuší ako a ocitne sa priamo pred jeho telom, ktoré teraz bezvládne leží na zemi. Hlasy mali pravdu, on zomrie...Bleskovou rýchlosťou sa nad ním zohne a snaží sa mu vyhrnúť rukáv, aby mu videla na ranu. Sú to vlastne pulzujúce čierne žily, ktoré mu stále s stále postupujú bližšie k srdcu.* Derek! Derek!...Zobuď sa. *Prenesie pevným a hlavne rozkazovačným hlasom, nech sa dostane znovu ku zmyslom. Následne prejde ku stolu, vysype omej z guľky na stôl a zapáli ho, pričom ho nechá trochu ohorieť, než si ho vsype zo stola do dlaní a kľakne si vedľa Dereka. Bez nejakého čakania mu ho pritlačí rovno o ranu.*

*Nevěděl o světě kolem a nevnímal Darcyino vyslovení jeho jména. Asi by stačilo jenom dalších deset minu, maximálně půl hodinka, a už by neotevřel oči nikdy. Ale přerušila to ostrá bolest v ruce, kterou ucítil a pak se odehrálo někol věcí naráz. V jednu chvíli otevřel oči, prohnul se v zádech a zařval bolestí.* Aaaah! *Zařval takhle ještě párkrát a v jednu chvíli přitom bylo slyšet i trochu zavrčení. Uklidnil se až když jako zázrakem všechny černé žíly vymizeli a krvácení se tratilo. Jako kdyby tam nikdy nic neměl. Pomalu se posadil, přičemž stále cítil v ruce slabou bolest z náhlého vyléčení, ale to se dalo vydržet. Podíval se na Darcy, které si doteď nevšiml, a došlo mu, kdo mu pomohl.* Díky. *Mohlo by se zdát, že to řekl jenom ze zdvořilosti, ale on se cítil vděčný, protože mu zachránila život. Přesto byla lovec a tak jí nevěřil.*

*Rukou chvíľu pobudne na jeho ruke, aby sa mu prach dostal všade, kde potrebuje, než ju rýchlo stiahne a odprace sa aspoň pár metrov od neho, pričom sedí na dlážke a opiera sa o nejaký drevený stĺp, ktorý stál kolmo od stropu až pod zem. Jediné, čo počuje, je jeho krik, popravde nemôže z jeho ruky spustiť zrak ani na sekundu a už vôbec nie, keď žily začnú miznúť. Na chvíľu sa rukami chytila za tvár a zatvorila oči. Hlasy boli už tichšie, ale vedela, že tam stále niekde sú. Celý tento dom, celá atmosféra v ňom bola skoro akoby jej smrť bila rovno do očí a ona s tým nemohla nič robiť. Netušila, či má naozaj halucinácie a mala by brať silnejšie antidepresíva alebo sa načisto pomiatla a je úplne jedno, čo bude brať. Určite skončí presne tam, kde jej matka, nie nadarmo sa hovorí aká matka, taká dcéra. Nakoniec si len zloží ruky späť k telu a pár sekúnd tam len sedí, než ho nezačuje. Hlasy v jej hlave nakoniec pravdu nemali, nezomrel, teda mohol, ak by mu nepomohla. Povzdychne si a krátko pokrúti hlavou.* Nemusíš mi ďakovať. *Poznamená poniekiaľ sucho.* Teraz mi dlhuješ. *Ozrejmí mu a odvráti od neho pohľad, pričom sa odrazí od zeme a začne stavať na nohy.*

*Stejně jako ona se zvedl ze země, přičemž jeho pohled padl na jeho ruku a zkontroloval, že už je v pořádku. Poté si stáhl rukáv a podíval se opět na Darcy.* Začínám se bát, jak to pak budeš chtít oplatit... *Utrousil jednu poznámku, protože si nebyl jistý, že se mu to bude v budoucnu líbit. Tipoval, že bude chtít něco ohledně alfy. Možná bude chtít, aby jim ho vypátral. Ale pořád lepší, než kdyby tady ležel na zemi mrtvý. Nakonec měl štěstí, že se vrátila. Ale při té myšlence se zarazil, protože zvažoval, proč se vlastně vracela.* Sice jsem rád, že jsi se vrátila, ale... proč jsi se vracela? Myslel jsem, že všechno už jsme vyřídili venku.