Stilinski House

Dom rodiny Stilinski, v ktorom žije Stiles aj s jeho otcom.

*Ponáročnej noci putovania v lese ho ráno zobudí vážne nepríjemný zvuk otravného budíka, ktorý šmahnutím ruky zhodí z menšieho stolíka vedľa postele a pretočí sa na druhú stranu. Do pár sekúnd mu začne zvoniť budík v mobile. Z úst sa mu vydrie podráždený povzdych, na čo sa posadí na posteli a rýchlo ho vypne. Cestou von z izby zdvihne schátraný budík zo zeme a položí ho späť na skrinku. Chodbou prejde rovno do kúpeľne, kde si opláchne tvár, vyčistí zuby a ako každé ráno si prezrie, či mu náhodou cez noc nenarástli nejaké svaly na rukách. Sklamane ohrnie spodnou perou, než len pokrčí plecami a vráti sa späť do izby, kde si hodí nejaké rifle s tričkom a ide za otcom do kuchyne.* Dobré ráno. *Pozdraví ho spokojne, akoby celkom zabudol, čo sa včera večer stalo. Otec ho napriek všetkému odzdraví a pripomenie mu, že mešká do školy. Rýchlo zhrabne ruksak, zoberie si jablko zo stola a vyjde z domu, pričom nasadne do auta a rozíde sa smerom ku škole. Cestou vyhodí ohryzok z jablka cez okno.*

*Konečne po náročnom dni dorazí domov, odstaví auto, kde vždy a schmatne ruksak zo zadnej sedačky. Ešte chvíľu tam len tak sedí, akoby nad niečím premýšľal, než sa pozrie do spätného zrkadla a rýchlo vystúpi z auta. Pomalým krokom ide dnu. Jeho otec samozrejme ešte stále nie je doma, ale vedel, že sa dnes zdrží, takže sa oňho nijako nestrachoval, pretože po tom, čo sa v lese našla tá mŕtvola, dôvod na obavy teda mal. Hodil tašku do rohu izby a šiel si zohriať nejakú balíčkovú večeru, čo našiel v chladničke. Nakoniec si dal sprchu a pomaly kráčal smerom k posteli. Vtom to prišlo...Všetky tie jeho fóry na Scottov účet s vlkodlakmi, kusanec, ktorý sa zahojil až neprimerane rýchlo, vytie a vlk, ktorý ho údajne pohryzol, Layline otázky..."Kreslila si vlka do zošita"..."Počujem a cítim veci, ktoré by som počuť ani cítiť nemal..."..."Pohryzol ma vlk, Stiles, viem, čo som videl aj počul..."..."Mal som pocit, akoby som mal na chytenie tej loptičky všetko čas sveta"..."Bol to útok pumy, Stiles a ty si tam nemal čo robiť..." Bola posledná veta, ktorú mu povedal včera večer otec a ktorá mu teraz preblesla hlavou. Priam bleskovou rýchlosťou zmenil smer od postele k notebooku, kde si dal vyhľadať podobné frázy ako "Lynkantropia" či vlkodlaci a pomaly začal zbierať informácie a začal si spájať podobnosti so Scottom. Presedel nad tým až do rána.*

*Obrovská slina zo Stilesových úst sa začne pomaly kotúľať priamo pozdĺž dreveného stola a dole na koberec, ktorý bol presne na tom istom mieste mokrý už dávno pred tým. Ako sa mokrá škvrna zväčšuje, tak sa zväčšuje aj počet hodín, ktorý Stiles prespal navyše. Zbieral informácie a hľadal spojítka skoro celú noc, takže spal možno tak necelé dve hodiny. Ako sa mu hlava začala kotuligať dole zo stola a jediné, čo ho držalo na stoličke boli ruky, tak sa z vrzgotom otvorili dvere na jeho v izbe, v ktorých stál sám nie práve nadšene vyzerajúci šerif, ktorý pomaly postupoval priamo k nemu. Jednou rukou ho mierne pomykal za chrbát, na čo sa Stilesove ruky odlepili od stola a jeho telo sa skoro zrútilo zo stoličky priamo na zem. Vďaka bohu sa stihol prebrať skôr, než by tu niekto utrpel nejaký pád a rýchlo sa zase vystrel.* Vysvetlíš mi, prečo si v noci spal za stolom a nie v posteli? *Spýta sa ho otec, pričom mierne podvihne obočie a prekríži si ruky na hrudi. Stiles len pár krát zažmurká očami a pozrie sa okolo seba, či je stále vo svojej izbe a či človek, ktorý pred ním práve stojí je jeho otec.* Ja...*Začne zachmúreným hlasom, než pár krát zakašle a preglgne hrču, ktorá sa mu celú noc tvorila v krku.* Hľadal som niečo do školy a...Musel som najskôr zaspať. *Pokrčí neurčito plecami a dúfa, že to otcovi bude stačiť.Šerif len pochybovačne pokrúti hlavou a prejde k dverám, kde sa ešte obzrie na svojho syna.* Dobré ráno a mimochodom...Ak chceš ísť na tú párty, tak maximálne do dvoch hodín po zotmení. *Mrkne naňho jedným okom a vyjde z izby. Stiles len nakrčí čelom, pričom nechápe, ako to jeho otec môže vedieť, keďže sa ho na to ešte nepýtal, na to si všimne letáčik, ktorý mu včerá dala Lydia a len pretočí očami nad jeho všímavosťou. Následne sa rýchlo poobzerá okolo seba, zhromaždí pár papierov a zápiskou, ktoré vytlačil a nahádže ich do ruksaka. Následne zo seba v kúpeľni spraví znovu človeka a prezlečie sa do tmavošedých riflí, bieleho trička a kockovanej košele. Schmatne ruksak zo zeme a vojde za otcom, ktorý sedí za stolom, pije kávu a číta noviny, do kuchyne, kde si dá nejaké toasty s maslom, schmatne jablko z misky ako každé ráno a pomaly vyrazí k dverám.* Otec? *Otočí sa naňho ešte, pričom zastane v kroku. Šerif zdvihne tvár od novýn a mierne podvihne obočie.* Ktorá časť to bola...Myslím to telo...Ktorá časť chýbala? *Vydýchne a mierne si nasliní pery, akoby ani nečakal nič iné než to, čo mu Scott povedal.* Od pása nahor...*Pokrčí jeho otec plecami.* Prečo sa pýtaš? *Stiles len pokrčí plecami a opäť sa dá do kroku.* Len ma to zaujímalo. *Povie pred tým než vyjde z domu a sťažka vydýchne. Takže ho Scott najskôr naozaj našiel, alebo si dal päťdesiat na päťdesiať a typ mu vyšiel. Hodí ruksak na zadné sedačky a nasadne si dnu do auta. Má istú teóriu, ktorá by mohla vysvetliť tie podstatnejšie veci a hlavne čo sa to Scottovi vlastne deje. Napraví si spätné zrkadlo a pomaly šliapne na plyn pričom vyrazí rovno do školy.*

*Zo školy ide rovno domov. Zaparkuje auto pred dom, keďže s ním aj tak za pár hodín pôjde preč a prejde dnu do domu, kde sa zvalí vo svojej izbe na posteli a chvíľu len hľadí do bieleho stropu. Má pocit, akoby sa mu krútil celý svet a jediné, čo vie je, že mu jeho najlepší priateľ v podstate neverí a že okamžite potrebuje aspoň pár hodinový spánok. Pomaly sa mu začínajú zatvárať oči, než do pár sekúnd celkom vytuhne. Jasné, že sa nemohol dočkať tej párty a svojej šanci, ktorú mal dnes u Lýdie, ale nejakým spôsobom ho teraz viac trápil Scott než Lydia. Ak si zoberie, že ho celý čas len ignorovala a teraz, keď Scott začal chytať loptičky ho nejakým zázrakom začala aj vnímať, je to trochu na hovno. Vlastne to je celé na hovno a ak ho dnes neodmietne,tak Stiles bude môcť spokojne prehlásiť, že tomuto mestu úplne šiblo. Zrazu sa videl stáť uprostred lesa. Okolo nebolo nič len tma a stromy, nekonečné rady vysokých stromov, cez ktoré ani cez deň neprenikne žiadny lúč svetla. Stále stojí na mieste, pričom sa s nechápavým výrazom na tvári začne otáčať do všetkých strán. Zrazu má pocit, akoby niekde z blízka počul tiché vrčanie, ale stále nič nevidí, len holú tmu. Mierne nakrčí čelom a napne uši, pričom pootvorí ústa. Prisahal by, že môže cítiť ako mu niečo dýcha na chrbát. Pomaly sa začne otáčať, pričom sa mu mierne trasú nohy a jeho ruky zatínajú v päsť. Jediné, čo stihne zbadať sú jasnočervené oči ponorené do prázdna, akoby nemali ani telo. Potom už len záblesk dlhých a ostrých tesákov preruší jeho zaniknutý výkrik, ktorý by mu vyšiel z úst. Sprudka sa posadí na posteli. Tep aj dych má zrýchlený. Prečo sa také blbosti musia snívať práve jemu? Zhlboka vydýchne a rukou si otrie oči, ktoré má ešte mierne zahmlené po spaní. Pomaly vstane z postele a cestou k notebooku si začne mierne naťahovať svalstvo na pleci, keďže bol ešte mierne stuhnutý. Sadne si na stoličku a podoprie si rukou hlavu, pričom mu napadne, žeby mal zavolať Scottovi, či sa neobjavilo niečo nové, keď mu zrazu pípne mobil na stole. Rýchlo sa po ňom načiahne a prečíta si správu prekvapivo od svojho kamaráta, na ktorého práve myslel. Mierne nad ňou prižmúri oči a pozrie sa na hodinky, ktoré svietia na displeji.* To nie...Do riti, Stiles! *Zahromží a sprudka vystrelí zo stoličky, pričom sa postaví do stredu miestnosti a ohliada sa okolo seba, čo by mal spraviť ako prvé. Bola to jeho prvá párty a on zaspal, on normálne zaspal. Stále tomu nemohol uveriť. Ohliadal sa okolo seba ako splašený býk a vôbec nevedel, čo má robiť.* (Upokoj sa,Stiles...) *Opakoval si v duchu, pretože pri takomto tempe to tam nestihne ani do rána. Nakoniec sa predsa len na chvíľu zastavil a už s pomerne jasnou mysľou usúdil, že sa pri tej nočnej more trochu zapotil, takže potrebuje sprchu. Bol to jeho osudný večer a on proste musí vyzerať k svetu. Rýchlo prešiel z izby cez chodbu do kúpeľne, kde sa osprchoval a potom už oblečený do niečoho, čo bežne nenosí do školy, aj navoňal rôznymi sračkami. Potom už v izbe rýchlo schmatol mobil, kľúče aj peňaženku, kde mal doklady a nasadol vonku do auta. Pri nedodržiavaní predpisov bol už pomaly na polceste k Jacksonovmu domu, keď si všimol, že mu auto začína nejako spomaľovať akoby ho niečo brzdilo.* Čo do pekla? *Spýtal sa akoby skapínajúceho stroja, v ktorom sedel a než auto radšej zastavil, tak ešte stihol aspoň vybočiť na kraj cesty. Zhlboka nasal všetok vzduch navôkol do pľúc s tresol rukami po volante. Následne rýchlo vystúpil a začal si auto obzerať zo všetkých strán. Najlepšie bolo, že v tejto štvrti je len pár domov a neďaleko sa začína les, čo mu vážne k nálade veľmi nepomohlo. Nebol to žiadny mechanik a v autách sa vyznal maximálne tak, že vedel riadiť a natankovať benzín, čo bol ešte väčší problém. Vedel, že benzínu mal dosť a taktiež si stačil všimnúť, akoby jedna pneumatika trochu zaostávala za ostatnými.* No jasné do prdele! *Kopne do nej rozhorčene.* Poondiaty šrot! *Kopne do nej opakovane.* Šrot! Šrot! Šrot! *Opakuje stále dokola, než si konečne uvedomí, že sa takto vážne neopraví a vytiahne z vačku mobil. Hovor sa na druhej linke zdvihne už po dvoch zazvoneniach.* Oci? *Osloví ho s povzdychom a pozrie sa okolo.* Myslím, že mám problém a potrebujem, aby si doniesol jedno náhradné koleso, a to čo najrýchlejšie.

*Najskôr sa s otcom vrátili na stanicu, kde mal odparkovaný svoj džíp. Medzičasom ešte napísal Scottovi správu, že dnes nepríde do školy a šiel konečne domov. Na cestu videl vážne už len ledva-ledva, niežeby si nejako sťažoval, keďže bol doteraz hore za dobrú vec, ale úprimne dúfal, že to bolo už naposledy. Ak Lýdia bude nabudúce chcieť niečo podobné, tak jej zavolá rovno svojho otca alebo nech si proste povie Jacksonovi. Inak vážne netušil, prečo nad tým teraz vôbec rozmýšľa, keďže by sa mal venovať riadeniu. Aj tak si u nej nepomôže, kým sa jeden s druhým nerozídu, a to je niečo ako Science fiction, keďže to na rozchod popravde tak skoro nevyzerá. Možno ešte nakoniec spozná niekoho iného a bude rád, že to dopadlo tak, ako to dopadlo. Teraz by sa mal aj tak sústrediť viac na Scotta, a to všetko, čo sa deje okolo neho. Nejakým spôsobom ho to ťahalo k sebe, chcel o tom vedieť, čo najviac, ale na druhú stranu sa toho bál. Čo ak by v tom lese vlkodlak pohryzol aj jeho? Teraz by sa z toho, tak ľahko nedostal, on nie, on nebol Scott. Ale prečo práve Scotta? Možno ho mal proste po ruke, padol mu do rany a jemu to vyhovovalo. U vlkov často počul, že majú potrebu si tvoriť smečku, byť v nejakej smečke, sú tak silnejší, dáva im to presne to, čo potrebujú. Scott bol zjavne najbližšie, mohol ho pohrýzť a nijako sa neprezradiť, keďže tam nikto okrem jeho nebol. Bola to perfektná obeť, ale obeť koho? Bolo tu pár osôb, ktoré mu prišli podozrivé. Taký Aiden, tie červené oči...To proste nebolo v poriadku, vlastne to vôbec nebolo v poriadku. Bolo to akurát noc pred tým, čo prišli prvý deň do školy, čo je ešte nápadnejšie, potom tu mal Laylu, o ktorej vážne celkom nevedel, čo si myslieť a nakoniec vražedne vyzerajúci Derek, ktorý sa len tak premáva lesom, našiel Scottov inhalátor celkom ľahko, akoby tam bol, keď mu spadol, pritom sa tiež musel vrátiť len nedávno a otázkou bolo prečo? Aby si vytvoril smečku? Ugh, bolo toho na jeden mozog proste priveľa. Zaparkoval auto pri dome, vystúpil von a ťahal sa dnu ako posledná mŕtvola. Hodil kľúče na stolík s kaktusom pri dverách, mimochodom, neznášal kaktusy, a odniesol sa až do svojej izby, kde hlavou padol dole na posteľ a zhruba tak zostal ležať až do večera, kedy bol schopný rozlepiť oči. Rovno si hodil rýchlu vlažnú sprchu a nakoľko nemal žiadne úlohy z dneška, tak šiel na školskú stránku, kde to vždy hádzali a poznačil si pár vecí, ktoré si spravil do bloku, ktorý si následne hodil do tašky. Z kuchyne si doniesol do izby balík čipsov, ktoré pri prehľadávaní internetu, kedy hľadal všetko o vlkoch, vlčích smečkách a nakoniec aj o mýtoch na vlkodlakoch, hádzal do seba. Vlci žijú väčšinou v symbióze, teda ak ich Alfu nevyzve na súboj o teritórium iná smečka. Ide tu hlavne o územie, ale nie je to len o tom. Alfa je vodca smečky, podľa ktorého sa riadi. Môže byť zosadený inou Alfou alebo Betou. Bety sa podriaďujú Alfám, žijú v smečke s ostatnými. Omegy sú samotárske vlky, ktoré nežijú v žiadnej smečke s Betami a Alfou, ale väčšinou sa nejakú snažia nájsť.* (Možno to tak majú aj vlkodlaci.) *Preblesne mu mysľou. Ale v tom prípade musel Scotta pohryznúť Alfa, alebo teda tu musia byť dvaja, pretože do smečky berie jedine Alfa. Samozrejme to môže byť úplná blbosť a všetko je celkom inak. Podoprie si rukou hlavu a prstami si pretrie oči. Tomu sa hovorí výpadok mysle. Vstane od stola, prejde do obývačky, kde sa s čipsmi v ruke zvalí na gauč a pustí si telku, pri ktorej zaspí. Otec príde domov pár minút po tom a zobudí ho, aby si neničil chrbticu. Stiles pretočí očami a keďže zvyšok noci už nemôže spať, tak len leží na posteli a hľadí do stropu. Nakoniec sa mu nad ránom podarilo ukradnúť si nejaké dve hodiny spánku, ale stačilo mu to, konečne nabral trochu energie a mohol si lepšie všímať veci okolo seba. Tak napríklad to, že v miske chýbali jablká, ktoré tam sú každé ráno alebo mal tak špinavé topánky, akoby včera stál celý deň v bahne. Rýchlo sa dal dokopy a dnes bez akéhokoľvek ovocia vyrazil na džípe do školy. Predtým sa mu samozrejme podarilo trochu zmoknúť, takže do zajtra na poťahoch zostanú bledé škvrny. Super.*

*Když přijde k domů Stilinskích, tak povzdychne a zaklepe na dveře. Čeká než někdo otevře, ale nikdo neotevře, tak pokroutí hlavou a silně zavře oči, které následovně otevře.* Sakra, Stilesi.. *povzdychne,otočí se a vydá se pryč z jeho domů.* (Kde by mohl zase být?) *pomyslí si. Rozhodne se zkontrolovat les*

*Príde domov a vojde dnu do domu, pričom ide rovno do izby, zhodí tašku niekam pod stôl a pomaly kráča do garáže, kde začne hľadať tie reťaze. Keď mu Scott odpísal, tak si automaticky prečítal správu a zamyslene sa palcom poškrabal na koreni nosa.*

kód:

Mám nápad, ale nie som si istý, že sa ti to bude páčiť, mohlo by to byť trochu strašidelné...Nejaký nápor vydržia, ale nie som si istý, neboli práve vyrábané pre vlkodlakov počas premeny. Navrhujem, že bude najlepšie to ísť pripraviť na miesto, stretneme sa za hodinu na začiatku lesnej cesty od mesta. Budem ťa čakať aj s reťazami.

*Odpíše mu, pričom si hovorí, ako divne to vyznie, ale to je teraz jedno. Stiles sa práve vrhá do samovražednej misie, ale potrebuje vedieť, že to Scott proste zvládne a niekoho nezabije, netuší či pri premene bude pri zmysloch alebo sa bude správať ako zviera. Odloží mobil prehľadáva plechové šuflíky, avšak žiadne reťaze nenájde, založí si ruky na hrudi a nervózne prekračuje na nohe, než si uvedomí, že ich otec najskôr hodil pod debnu. S neutrálnym výrazom na tvári sa zohne na zem a začne ich vyťahovať. Sú ťažké a jemu dá teda naozaj prácu narvať ich do vaku, ktorý si prichystal. Povzdychne si, uprie k ním oči a mierne mykne kútikom úst, než ich tam začne skladať.*

*Keď sú reťaze konečne vo vaku, tak si spomenie, že najskôr bude potrebovať nejaké zámky, aby kola k niečomu mohol pevne pripútať, keďže tie reťaze nemali popruhy. Zobral rovno všetky, ktoré našiel a čo boli dostatočne veľké na to, aby mohli upnúť obe časti reťazí. Už teraz vie, že to bude rušní večer. Na Scottovu správu sa už len mierne pousmeje a pripomenie si, že to robí preto, aby jeho najlepší priateľ niekoho nezabil, pri najlepšom by zabil len jeho, a to by sa dalo vysvetliť ako nehoda so zvieraťom. Vlastne...Keď tak nad tým premýšľal, noc, čo bol Scott pohryzený hľadali tú mŕtvolu, ktorá bola rozdelená na dve časti a akurát vtedy tam bol ten vlkodlak, takže je dosť možné, že ten čo pohryzol Scotta, zabil aj tú ženu a ak to bol Aiden, tak...Pokrútil hlavou, bude nad tým premýšľať potom, nie teraz. Vráti sa do izby a prezlečie si o niečo teplejšiu bundu, pričom v kuchyne na linke nechá otcovi odkaz, že ak sa dnes večer nevráti, tak to znamená, že spí u Scotta a naskladá vak s reťazami do auta. Vlastne ho skôr pomaly ťahá, vážne na to nemá silu. Zbalí si ešte nejaké tyčinky, aby mal Scottovi v prípade núdze čo hádzať a uistí sa, že má všetko, čo potrebuje. Následne len nastúpi do auta a pomaly vyrazí z domu smerom k lesu.*