Grayson House

*Autom prejde pred svoj dom a prehliadne si ho. Presne taký,ako bolo na obrázku a je dokonalý. Z práce odišla skôr,povedala,že sa jej niečo stalo v rodine a rýchlo musí odísť. Má šťastie,že je taká dobrá herečka pretože dlhšie sa jej tam už vážne trčať nechcelo. Na prvý deň toho mala až,až. Zaparkuje auto v garáži a vystúpi von. Je celkom veľká a to sa jej aj na všetky krámy zíde. Zamkne garáž,vojde do domu a zapne automaticky všetky svetlá. Hneď prejde hore schodmi a vydá sa nájsť svoju izbu. Vstúpi do dverí na konci dlhej chodby,ale tam objaví niečo ako pracovňu. Vráti sa späť a skúsi iné dvere,pri ktorých sa jej už zadarí. Veľká posteľ,veľké skrine a prekrásna kúpeľňa. Aspoň tu je všetko také,ako chcela. Nevyhodila toľko peňazí len tak pre nič,za nič. Hodí si kabelku do kresla v kúte a vyzuje si vysoké podpätky. Červené lodičky hodí na zem a rozvalí sa na posteľ,zostane tam len tak ležať a pritom pozoruje strop.*

*Zobudí sa na posteli,neprezlečená a tak,ako si tam včera na chvíľu ľahla. Pravdepodobne hneď zaspala,keďže bola dosť vyčerpaná z celého dňa. Cesta lietadlom a ešte aj tá práca,v ktorej ju vytočilo dosť ľudí. Tí pacienti jej naozaj liezli na nervy. Ešteže dnes sa tam nemusí ukázať vôbec. Postaví sa z postele a došuche sa do kúpeľne. Trochu sa preľakne svojho odrazu v zrkadle. Rýchlo zo seba zhodí oblečenie a dá si rýchlu,studenú sprchu ktorá ju poriadne preberie. Prezlečie sa do džínsov,tenkého svetru a vlasy si zviaže do voľného vrkoča. ( http://2.bp.blogspot.com/-aGe8GiCrTYM/URJDKcfqjcI/AAAAAAAAKOU/XfY3c3wlrwI/s640/Emily+Thorne+-+Plotting+and+Scheming.jpg ). Dnes by mohla robiť niečo užitočné,trochu povybaľovať alebo si aspoň doniesť veci do domu. Raz sa to bude musieť spraviť a takto jej to len zaberá miesto v aute. Síce ešte jej príde jeden nákladiak s vecami,ale netuší kedy. Zbehne dolu po schodoch až do haly a vyjde von z domu. Odomkne auto a otvorí kufor. Povzdychne si nad všetkými tými krabicami. (Prečo mám toľko veľa vecí?!) Pomyslí si a zoberie si jednu ťažkú krabicu do rúk. Odnesie si ju dovnútra a nechá ju položenú pri dverách. Takto začne postupne nosiť všetky svoje veci.*

*Jediné nad čím môže premýšľať, je Scott, a to čo sa teraz deje okolo neho. Vlkodlaci boli skutočný, ľudia sa naozaj mohli zmeniť na vlka s tesákmi a hrozivými červenými očami, ktoré mohli niekomu nahnať aj automatický infarkt, on sám sa obával momentu, keď to uvidí na vlastné oči, zatiaľ takú šancu nemal, teda až na ten sen, ktorý sa mu sníval, keď nad tým presedel celú noc. Povzdychol si a vstal v izbe od počítača, pričom šiel rovno do kuchyne, kde si otvoril chladničku a pár minút do nej čumel, ako do knihy. Bol hlavný, teda myslel si, že áno, ale ani za nič nevedel, čo presne by chcel. Nakoniec si vybral len pomarančový džús, ktorý si nalial do pohára a prešiel do obývačky k oknu, pričom mierne odtiahol záves. Jeho otec mal samozrejme službu, bol to šerif, takže bol v práci často aj cez víkend. Stiles si však už zvykol. Pomaly do seba lial tekutinu v poháry a sledoval nejakú ženu cez ulicu, ako vynáša veci zo svojho auta dnu do domu. Bol to vcelku moderný dom, vlastne bolo jasné, že sa tam skôr či neskôr nasťahuje, keď bol na predaj. Oproti tomu ich dom vyzeral ako vystrinutý z rozprávky o Šrekovi. Uškrnie sa do prázdneho pohára, ktorý odloží v kuchyni do drezu a hodí si na seba v úzkej chodbe bundu, ktorú väčšinu nosí do školy. Zavrie sa sebou vchodové dvere a rýchlo prejde cez cestu, aby ho náhodou niečo neprešlo. Zastaví sa až pár metrov za ňou, pričom sa široko usmeje a zapne si zips na bunde. Je k nemu akurát otočená chrbtom, takže ho nemôže vidieť. On mal taký zlozvyk, že ľuďom rád pomáhal, zvýrazňuje však slovo - ľuďom - no a možno ešte Scottovi a tomu kojotdlakovi, či čo to preboha bola. Bolo slušné ísť pomôcť novej susedke navyše, keď pri pohľade do auta videl, že toho má dosť.* Dobrý deň...*Pozdarví sa slušne a úsmev z tváre mu stále nemizne.* Ja som Stiles, bývam v dome oproti vám a videl som, že toho máte dosť, tak mi napadlo, žeby sa vám možno hodila nejaká pomoc. *Začal jej vysveľovať, keď sa k nemu už otočila, pričom pokrčil plecami.*

*Stále nosí krabice z auta do domu a necháva ich postávať pri dverách. Ešte ich bude musieť odniesť do miestností a rada by ich dnes aj všetky vybalila. Chce to už mať všetko za sebou a spraviť si dom útulným. Keď už v takom veľkom baráku bude bývať sama,aspoň útulnosť by jej hádam nejak pomohla. Mohla by si zohnať aj nejaké zviera,ale netuší či by nato mala čas. No nejaký pes by nezaškodil. Zoberie si z auta ďalšiu veľkú krabicu a popritom stále premýšľa. Trochu sa preľakne keď za sebou započuje nejaký hlas,pretože žiadne kroky nepočula. Skoro jej spadne krabica na zem,ale našťastie ju zachytí a pozrie sa na Stilesa.*Ahoj. Emily.*Hneď mu povie aj svoje meno a tiež sa naňho usmeje. Keď jej povedal "dobrý deň",prišla si až veľmi staro. Síce jej tak stále ľudia hovoria,ale nejak si nato nevie zvyknúť. Ona sama sa cíti stále na dvadsať. No ostatní ju tak asi nevidia. Pozrie sa na dom,ktorý je cez cestu a prikývne.*Nie,zvládnem to sama.*Mávne jednou rukou a krabicu si oprie o seba. Pozrie sa do svojho auta a potom zamyslene späť na Stilesa.*Alebo vieš čo? Trochu by si mi pomôcť mohol.*Doširoka sa usmeje a hneď mu aj do rúk vrazí krabicu,ktorú držala v rukách.*Stačí,keď mi to pomôžeš nosiť do haly. Ukladaj to vedľa seba a dávaj pozor,pretože niektoré veci sú krehké. *Poukáže na dvere domu hneď potom,ako mu všetko prikáže a otočí sa späť k autu,kde začne vyťahovať ďalšie veci.*

*Všimne si, že ju najskôr prekvapilo, že sa tam niekto za ňou len tak objavil, asi mal zvoliť trochu iný prístup, ale bolo by asi zvláštne, ak by šiel ešte bližšie a poťukal jej po ramene. Na tvári sa mu stále rysoval úsmev, ale nebolo to ani nejako nasilu, skôr to proste znamenalo - Vítam vás na tejto ulici, rád vám pomôžem.* Teší ma...*Kývne hlavou, keď sa mu predstaví tiež. Prišla mu celkom milá, aj keď na neho už trochu dospelá, ale typol by jej tak pod dvadsať päť, možno na dvadsať dva.* Vážne nechcete pomôcť, teda niežeby som sa dotieral, ale určite vám to ešte zaberie kopec času a mohol by som vám to pomôcť nanosiť rýchlejšie. *Prenesie, pričom mykne ramenami a stále ju s tým priblblým úsmevom sleduje. Keď naraz zmení názor, tak len podvihne obočím, nechá si pristáť krabicu v rukách a počúva jej náhle inštrukcie, nad čím sa mu na tvári zjaví trochu zarazený výraz, ale nakoniec proste prikývne, stisne krabicu pevne v rukách, aby mu náhodou nespadla a pozrie sa k dverám.* Budem na to dávať pozor ako na oko v hlave. *Usmeje sa na ňu mierne a priemernou rýchlosťou, aby nič nerozbil kráča dnu do domu, pričom krabicu položí v hale na dlážku a dopraje si pár sekúnd, aby sa po tej miestnosti trochu rozhliadol zrakom. Bolo to tam veľké a moderné, celkom iné ako ich dom. Mierne ohrnie spodnou perou a povzdychne si nad tým, žeby asi nesúhlasila, ak by jej navrhol, aby si prehodili na čas domy. Následne sa znovu rýchlo otočí a ide pre ďalšiu krabicu do auta.*

Mňa taktiež.*Prikývne a stále sa naňho usmieva,ako aj on na ňu. Vyzerá celkom mlado,takže typuje,že je študent. No nevadí. Priatelia sa jej zídu vždy. Aj keď si pre istotu nemôže nikoho pustiť moc blízko k telu. Nevie,kto je vlkolak alebo koho bude musieť zabiť,aby jej nestál v ceste. Nemôže si k nikomu vybudovať žiadny vzťah,mohlo by jej to neskôr brániť v jej práci. To nemôže dopustiť. Nemôže zabúdať nato,prečo prišla do tohto mesta. Nie je tu,aby si váľala šunky,chodila na párty a mala milión priateľov.*A to nemáš nič iné na práci,len pomáhať novým susedom?*Nadvihne obočie a prehliadne si ho. Radšej by sa mohol niekde zabávať s kamarátmi alebo niečo podobné. Ale on si vyberie toto. Nie,žeby sa mala sťažovať. Naozaj jej to pôjde rýchlejšie a ak bude mať čas,môže ho zamestnať aj nato,aby jej to vyniesol po schodoch. Síce je silná žena,zvládla by to sama,ale načo si sťažovať prácu,keď to niekto môže spraviť za ňu.*Tak to ti radím.*Ešte ho sleduje ako ide k dverám a potom si robí svoju prácu. Napadne ju,že má v jednej krabici a nejakých taškách všetky zbrane. Nebolo by najlepšie,keby to Stiles videl. Rýchlo nájde označenú krabicu spolu s taškou,zoberie ich a ide ich odniesť do garáže. Tam nemá Stiles dôvod vstupovať a budú tam,aspoň pre teraz,v bezpečí.*

Je nedeľa. *Pokrčí plecami.* K tomu o mne ľudia hovoria, že som hyperaktívny, takže som sa rozhodol, že sa dám na nový šport. (Keďže lacross mi nejde) A tínedžeri v Beacon Hills sú prehnane slušní, takže ak môžu niekomu s ničím pomôcť, tak to urobia radšej akoby som mali sedieť za kompom alebo ps-kom a hrať Skyrim. *Čo dnes sám robil väčšinu času a teda vôbec mu to nepomáhalo, aby sa zbavil myšlienok na vlkodlakov, keďže sa tam vyskytovali draci, čo ho prinútilo premýšľať, či sa náhodou ľudia nemenia aj na to a potom videl nejaký seriál s upírmi, ktorý náhodou bežal v telke a tiež premýšľal, že ak existujú vlkodlaci, či aj upíry a možno by mal proste vypnúť a sústrediť sa na nosenie krabíc, ako pôvodne chcel.  Ale bolo to tak trochu ťažké, keď jeho najlepší priateľ bol vlkodlak a zajtra je podľa toho, čo videl na internete úplnok, čo by mohlo znamenať, že Scott sa bude prvýkrát meniť a on tam musí byť, aby mu pomohol, ale absolutne netuší, ako presne by mu mal on pomôcť. Mal by ho niekam zavrieť alebo pripútať? Či nechať vybehať sa v lese? Možno by si to mal zobrať na starosti Aiden, je vlkodlak, takže určite bude vedieť, ako Scottovi pomôcť. Nad tým všetkým premýšľal ako čas plynul a tiež mu občas do nejakej tej myšlienky padla aj Lydia, ale snažil sa to teraz ignorovať. Aspoň v túto dobu. Teda ak by mu dala šancu, tak by sa jej hneď chytil. Pretočil nad sebou očami. Emma bola poniekiaľ panovačná, miestami, ale prišla mu vlastne ako milý človek a ak by mal o niekoľko rokov viac, tak by mu možno urobilo väčšiu radosť, ak by sa cez ulicu presťahovala nejaká pekná susedka...On sa však mohol maximálne tak pozerať a myslieť nad tým, akú má smolu, že sa zaľúbil akurát do Lýdií, smolu kvôli tomu, že je vážne ťažké sa jej zavďačiť, tak aby si ju zaujal, ale on to dokázal, konečne si ho všimla, rozprávala sa s ním, dokonca mu zverila problém, aby ho vyriešil. Bol dobrý pocit, že napreduje.* Nemajte strach, občas som vraj aj šikovný. *Uškrnie sa krivo a pomaly nosí krabice z auta dnu do domu, až kým sa auto pomaly nezačne celkom vyprázdňovať.*

A čo,že je nedeľa? V nedeľu sú tu zakázané vychádzky mladých ľudí? Alebo sa tu všetci tak poctivo učia?*Uškrnie sa nad tým čo povedala a pokrúti hlavou. Síce ona má čo hovoriť o zábave. Žiadnu poriadnu ani nikdy nezažila. Dobre,ako študentka sa objavila na nejakej tej párty,ale to nebolo nič. Radšej chodí na nejaké večierky,spoločenské akcie. No jej jediná zábava celý život,bolo zabíjanie. Z časti ju to aj bavilo,čo z nej asi robilo bláznivú mrchu. Čo už. Proste taká je a aj zostane. Má nato svoje dôvody.*Tak to sa mi toto mesto začína páčiť. Nikdy som nepoznala moc milých ľudí,ktorý by mi radi pomohli. (Síce ja som úplne rovnaká. Načo pomáhať ostatným,keď to nijak nepomôže mne?)*Prikývne a usmeje sa naňho. Síce sa vždy snažila byť k ľudom priateľská,aby si ju obľúbili,verili jej a povedali všetko čo vedia. A tieto plány jej vychádzali. To isté chystá tu v Beacon Hills. Je to pomerne malé mesto a háda,že každý vie o každom všetko. Teda aspoň tak sa to o takýchto mestách hovorí.*Sky...čo?*Povie si skôr pre seba a trochu prižmúri oči. Nemá poňatia čo to je,ale asi to bude nejaká hra. Pravdepodobne.*Občas? Tak dnes to vyzerá tak,že je to tvoj šikovný deň. No nerada by som to zakríkla.*Zasmeje sa a zoberie poslednú z krabíc,pričom zabuchne kufor svojho auta a odnesie ju dovnútra,kde je aj Stiles.*Môžem ti niečo ponúknuť na pitie?*Stále sa naňho milo usmieva,pričom ukáže rukou dopredu,nečaká naňho a pomalým krokom sa vydá do veľkej kuchyne.*

A kto sa na strednej učí? *Mierne sa uchechtne.* Možno tak maximálne prváci a štvrtáci, ale aj tí len pretože musia alebo to tiež flákajú. *Pokrčí nad tým nakoniec plecami.* Práve mám vychádzku, som mimo dom, na čerstvom vzduchu, robím určitú aktivitu...Celkom sa mi darí. *Prenesie prosto zoberie si do rúk predposlednú krabicu z auta, pričom sa vážne snaží, aby mu nevypadla, keďže bola trochu ťažšia.* A to počkajte, kým sa tu poriadne zohliadnete, budete to tu milovať. (Asi tak, že radšej zoberie nohy na plecia a čo najrýchlejšie sa vráti z kadiaľ prišla, ale bola by to škoda) *Pomyslí si, pričom má na tvári taký ten neurčitý výraz.* Nie všetci sú samozrejme tak nápomocní ako napríklad ja, to by som klamal, ak by som to tvrdil, ale bývam len cez cestu, takže ak budete potrebovať s niečím pomôcť, tak som tu, teda ak nie som v škole alebo u kamaráta. *Pokrčí ramenami. Možno by sa mohol dať na túto dráhu, mohol by začať pomáhať ľuďom...Vlastne už párkrát premýšľal, žeby šiel po stopách svojho otca, už teraz sa v jeho pracovni a pri všetkých papieroch rozumel rovnako ako on, a to ani nehovoril o úžasnej schopnosti odhaliť aj naozaj skryté fakty, ktoré by niekomu mohli uniknúť.* Skyrim. *Zopakuje znovu a zreteľnejšie.* Je to hra na playstation alebo Xbox. *Pokrčí plecami.* Je viac-menej o bojovaní s drakmi, ale vlastne tam máte svoju postavu, s ktorou putujete lesom a plníte rôzne úlohy, je to celkom dobrý zabiják času. (A mozgových buniek, teda hlavne ak ste hyperaktívny ako ja.) *Ale nepredpokladal, žeby to hrala práve ona, bola to žena a navyše dospelá s reálnym životom, nepotrebovala ho zabíjať nejakými hrami.* Presne tak, nikdy netreba hovoriť nič dopredu, ľuďom sa to väčšinou vypomsťuje. *Kývne rozhodne hlavou a predposlednú krabicu konečne dopraví dnu do haly. Položí ju pri ostatné a pozrie sa na Emmu, ktorá akurát prišla aj s polednou krabicou. Keď sa ho spýta, či chce niečo na pitie, tak len mierne pootvorí ústa, akoby premýšľal nad odpoveďou a zároveň ani nevedel nad čím presne premýšľa.* Ja...Uhm, ak vám to teda nebude vadiť...*Čož asi nie, keď mu to sama ponúkla.* Znesiem všetko, okrem alkoholu, teda samozrejme znesiem aj ten, ale môj otec by mohol byť proti, keď sa vráti za pár hodín domov a v poslednej dobe som mal vážne dosť kázaní, takže ak by ste mali nejakú kofolu, džús, minerálku alebo vodu, čo predpokladám máte, tak by to bolo super, ďakujem. *Konečne sa po dlhom monológu na chvíľu zastaví. Väčšinou bol proste ukecaní a vždy sa pri dlhých vetách mierne zakoktával.* Ale aspoň máte istotu, že som neni žiaden zlodej, keďže ešte nie ste vybalená natoľko, aby som vám mohol niečo cenné ukradnúť. *Vydá sa samozrejme za ňou, pričom sa obzerá okolo seba po miestnostiach, ktoré sú vážne dosť priestranné, trochu mu to pripomenie dom Jacksona.*

Ja som sa učila. No už od prvého ročníka som vedela,čo chcem a že nato potrebujem dobré vedomosti.*Pokrčí plecami a usmeje sa. Nebola úplne bifľoška,ale dosť sa učeniu venovala. Nikdy to nijak nezanedbávala.*A ty si koľkaták?*Nadvihne obočie. Takže prvák ani štvrták nebude. Aspoň podľa toho čo jej povedal.*Áno,vychádzka cez cestu.*Zasmeje sa a pokrúti hlavou.*Tak to teda dúfam. Len ma trochu sklamalo,že tu nie je práve najkrajšie počasie. Som tu len druhý deň,ale poriadne slnko som ešte nezazrela. Veľa som v živote cestovala a skôr som zvyknutá na teplo,pláže a podobne. Toto mesto bude asi trochu zmena.*Trochu posmutnie,ale nakoniec sa usmeje. Vyzerá to tak,že jediná voda,ktorej sa tu dočká,je dažďová. Pozrie sa na oblohu,trochu sa zmráka,ale spoza mrakov vykukuje slnko. Ešte by to mohlo byť na pekný koniec dňa.*Samozrejme. Dám ti vedieť.*Prikývne a znovu sa pozrie na ich dom. Príde jej taký roztomilý,oproti jej veľkému,kde je možné sa aj stratiť.*Hm..To vyzerá celkom zábavne.*Zasmeje sa skôr sama nad sebou,keď uzná,že tá hra sa jej celkom páči. Síce už z toho vyrástla,ale niečo také si zahrať by jej raz za čas neuškodilo.*Ale myslím si,žeby to bola väčšia zábava naživo.*Pokrčí zľahka plecami,ako keby sa bežne dalo zabíjať drakov v lese. Draci,vlkolaci. Veď to je skoro to isté.*Samozrejme. Niečo také sa tu určite nájde,pár vecí som si už stihla dať do kuchyne.*Prikývne a trochu sa pousmeje nad tým,ako stále rozpráva. Nie,žeby jej to vadilo,práve naopak. Rada si niekoho vypočuje a možno sa dozvie aj niečo nové.*Tak to áno. Ale keď budem vybalená a všetko bude na svojom mieste,asi si nebudem ľudí len tak púšťať do domu,ako teraz teba.*Kývne hlavou. Má dosť drahých,vzácnych alebo aj tajných vecí,o ktoré rozhodne prísť nemôže. Ešteže má alarm a všetko potrebné. Vojde do kuchyne a presunie sa k linke,kde vyberie z vrchnej skrinky dva poháre a položí ich na pult,ktorý je tak nejak aj stôl so stoličkami. Zoberie do rúk dva džúsy a pozrie sa spýtavo na Stilesa,keďže jeden je pomarančový a druhý jablkový.*Deje sa v tomto meste aj niečo zaujímavé?*Predhodí tému,ktorá ju naplno zaujíma,ale tvári sa úplne prirodzene,s úsmevom na tvári. Pôjde nato takto,skôr,ako keby naňho vyletí s otázkou kto je v tomto mesto vlkolak.*

A vyšlo vám to nakoniec? Robíte, čo ste vždy chceli? *Mierne podvihne obočie, pričom ju s otázkou v očiach sleduje.* Chodím do druháku, ale myslím, že som pokojne mohol preskočiť ročník. *Pokrčí nad tým plecami. Ale pritom, čo sa tu teraz deje, je škola to posledné na čo by myslel. Vlastne nechcel ísť do školy ani zajtra, ale musel. Musel sa porozprávať so Scottom a tiež nemohol stále zotrvávať len v blízkosti domu, musel sa niekam hnúť z miesta.* No teraz je po jari, takže tu je počasie tak všelijako, ale cez leto tu väčšinou býva krajšie, možno vám tu bude v niektoré dni až príliš teplo. *Usmeje sa na ňu, než mierne prižmúri oči.* Pláže, slnko...To znie dobre. *Kývne rozhodne hlavou.* Kde všade ste boli? *Zaujímalo ho, keďže občas aj on mal chuť sa pobaliť a kúpiť si letenku niekam Hawaii, avšak jeho pár dolárov v porcelánovom prasiatku, mu to neschvaľovalo.* Vlastne by ste si to so mnou mohla niekedy zahrať, môj partner na hranie má teraz so sebou nejaké problémy a samého ma to toľko nebaví. *Vlastne práve teraz dospelej žene ponúkol nejakú strategickú hru na xboxi a vôbec mu to neprišlo divné.* Naživo? *Vlastne až teraz mu to začínalo prísť divné.* Ako by ste behali po lese so sekáčikom alebo mečom a zabíjali drakov a iné potvori pre nejakého lenivého kráľa? *Nadvihne obočie a pokrúti hlavou.* No ja neviem...Asi zostanem pri hrách. *Prenesie sebaisto a kývne hlavou k tomu, že pár vecí do kuchyne dať už stihla.* Vlastne by mohlo byť trochu zvláštne ak by áno, toto je vážne malé mesto, ľudia si tu buď hľadia svojho alebo si všímajú až príliš, ale ja som to prestal riešiť už dávno. *Pokrčí nezainteresovane plecami a sleduje ju, ako z poličky vyberá dva poháre. * Jablkový, rozhodne jablkový. *Ukáže rýchlo na krabicu, na ktorej sú vytlačené jablká. On sám o sebe miloval jablká, viac než akékoľvek iné ovocie. Ešte raz sa rozhliadol po kuchyni a keď mu naliala, tak si zobral jeden pohár.* (Áno, môjho najlepšieho priateľa pohryzol Alfa, čiže možno Aiden, ktorý má niečo s Lydiou, ale tá chodí s Jacksonom, ktorý je do toho tiež nejako zapletený a teraz musí riešiť zvýšené zmysli a všetko okolo toho, pričom je zajtra úplnok, takže mu musím nejako pomôcť. Potom tu je dievča zo školy, Layla, ktorá robí všetko až príliš podozrivo a vlastne mám pocit, že je tiež vlkodlak, ale nemám to potvrdené. A nakoniec tu je dievča, ktoré sa pred ôsmymi rokmi zmenilo na kojodlaka a skoro zožralo svoju matku aj zo sestrou, teraz je znovu človekom a na všetko si spomína, nanešťastie. Čiže do frasa áno, deje.) *Rýchlo sa usmeje a mierne ohrnie spodnou perou.* Až na pár nových prisťahovalcov v škole, čo je trochu zvláštne, keďže tam väčšinou nemáme toľko nových ľudí, ani nie...*Pokrúti hlavou, pričom sa tvári úplne normálne, akoby to bolo pokojné mesto, kde sa nič nedeje.* Beacon Hills je úplne pokojné mesto. *A on by si mal možno podrezať jazyk.*

Áno, vyšlo. Som doktorka. Bol to odmalička môj sen, ani netuším prečo. Asi som chcela pomáhať ľudom.(Ale taktiež ich zabíjam.)*Pomyslí si a následne sa milo usmeje. Ale je to pravda. Kým jej matka ešte žila, chcela byť doktorka. Vždy sa na ňu hrávala, liečila otca a predpisovala mu lieky. Vedela sa do toho vžiť, ale teraz jej to očividne až tak moc nejde.* To určite áno. *Iba prikývne, keď povie, žeby mohol preskočiť ročník.* To teda dúfam. Síce neviem ako dlho sa tu zdržím a či tu vôbec zostanem do leta. *Pokrčí plecami. Ak jej práca skončí skôr, určite aj vypadne skôr. Možno je toto mesto pekné, ale nerada by zostala na jednom mieste. Je zvyknutá cestovať a robiť, to čo musí. Zostala by jedine v prípade, keby sa tu objavovali stále a stále nový vlkolaci. Čo je dosť nepravdepodobné.* Žila som v Chicagu, neskôr som bola v Belgicku a taktiež v Grécku alebo Španielsku. A raz na Tahiti, ale to bola len dovolenka. Tam všade bolo pekne. Ale samozrejme, veľmi sa mi páči aj Kalifornia. *Kýva pritom hlavou sem a tam a nakoniec sa usmeje. Precestovala toho oveľa viac, ale to by bolo nadlho. Všade sa zdržala tak maximálne mesiac, dva.* Jasné, niekedy rada. Stačí mi zazvoniť a rada si s tebou zahrám. *Prikývne a pousmeje sa. Aspoň sa možno bude znovu cítiť ako tínedžerka. Občas si môže dať aj trochu voľno a robiť divné veci.* Normálne. Radšej toto nechajme tak. Zostane to len v hre.* Rýchlo ukončí túto tému a usmeje sa. Nepotrebuje do toho viac vŕtať. Nato čo hovorí ďalej, nič nepovie, iba prikývne.* Dobrá voľba. *Pousmeje sa, naleje do oboch pohárov jablkový džús a jeden posunie Stilesovi. Chvíľu ticho čaká, kým sa od neho dočká odpovede a to jeho premýšľanie hovorilo za všetko. Typuje, že niečo vie.* Tak to je škoda. Nie, žeby mi pokoj vadil, je to fajn, ale radšej mám nejakú akciu. *Pokrčí plecami, usmeje sa a odpije si zo svojho pohára.*

To je super, nie každému vyjde, čo si naplánuje ešte ako dieťa, väčšinou ľudia končia úplne inde, než tam kde naozaj chcú. *Pokrčí plecami a mierne sa pousmeje.* Ja tiež rád pomáham ľuďom, aj keď si nemyslím, žeby som bol dobrý doktor, hlavne by asi žiadna nemocnica nechcela niekoho, kto počas operácie odpadáva, ale inak som vážne silná povaha, zbierky mojich hier proti monštrám mi za to ručia. *Prenesie rozhodným hlasom.* Bola by škoda, ak by ste odišli ešte predtým obdobím, naša nemocnica potrebuje doktorku a tento dom potrebuje majiteľa, ktorému nevadí, keď sa baví s chalanom z druháku, ktorý býva oproti, väčšina susedov ma ignoruje, aj keď nechápem prečo. *Pokrčí neurčito plecami a keď mu rozpráva, kde všade bola, tak ju len so záujmom počúva, pričom pomaly vysáva džús z pohára, mimochodom, vážne dobrý džús.* Páni...Môcť tak cestovať, tak by som si asi zbalil kufre už hneď, ale vždy by som sa sem vrátil...Asi. *Dodá nakoniec, pričom ledabolo pomyká hlavou zo strany na stranu, akoby bol na vážkach.* Vážne? *Nadvihne prekvapene obočie, žeby si s ním rada zahrala.* Teda...Myslel som, uhm, že super, jasné.. *Mierne sa zakokce, pričom kývne sebaisto hlavou. Určite to nebude ako so Scottom, ale bolo by skvelé skúsiť niečo nové, navyše a nejakou ženou, aj keď staršou, ale rozpráva sa s ním, a to je pokrok, teda, aspoň dúfa, že to nerobí len z ľútosti nad jeho povahou a vzhľadom. Pousmeje sa na to, keď si dá tiež jablkový. Ak by bol starší, tak by s ňou od tejto chvíle skryto flirtoval alebo sa snažil, ako to robil u Lydie, aj keď mu to bolo hovno platné.* Akciu mám rád aj ja a teraz nemyslím len v hrách, ale občas je pokoj omnoho lepší, než...No proste. než keď sa niečo stále deje. *Pokrčí plecami.* Myslím, že je to treba občas striedať...Aby sa človek nenudil. *Ale naňho bolo tej akcie už trochu priveľa.*

To teda áno. Hádam, že som jeden z tých šťastlivcov. *Usmeje sa. Vlastne nikdy neuvažovala nad žiadnym iným povolaním. Ani otec jej nikdy neponúkal nič iné. *To som si už dnes stihla všimnúť. Nemáš rád krv alebo? *Pousmeje sa a znovu si odpije z džúsu. To by asi moc nemohol byť doktorom. Jej osobne také veci vôbec problém nerobili.* Mám také tušenie, že vaša nemocnica by bola rada, keby odídem. Moc mi to s pacientmi včera nešlo. *Zavrtí hlavou a zasmeje sa. Moc sa sťažovali. Všetko ich bolelo a nič nevydržali. Síce možno na nich bola trochu drsná, ale musia si zvyknúť.* Ja som rada,že sa tu aspoň s niekým zoznámim. A si milý. *Kývne hlavou a usmeje sa. Stiles sa jej začína páčiť. Teda nie v tom zmysle, ale je naozaj milý, nápomocný a dá sa s ním dobre porozprávať. Čoby vzhľadom na jeho vek nečakala.* Ignorujú ťa? Tak ti musím povedať, že tvoji susedia nevedia o čo prichádzajú. *Pokrčí plecami a usmeje sa naňho. Prejde spolu s pohárom v ruke trochu ďalej po kuchyni a zastaví sa pri veľkom okne. Pozrie sa von a vidí presne na jej záhradu, kde má bazén a nejaké tie lehátka.* Niekedy cestovať určite budeš. Len v to treba veriť. *Povzbudivo sa usmeje. Ona sa vždy chcela niekam pozrieť a je rada, že sa tak aj stalo.* Fajn. *Zasmeje sa nad tým, ako zakoktá. Asi ho to trochu prekvapilo. Aj ona je samé prekvapenie. Nevie prečo vlastne súhlasila, ale skúsiť to môže. Keď povie, že má rád akciu, napadne ju niečo iné, ale rýchlo nad sebou zavrtí hlavou. Preboha. Veď je asi o desať rokov mladší ako ona. Je chorá na hlavu.* Tak to máš asi pravdu. Chvíľu môžem žiť v pokoji, oddýchnuť si. *Prikývne a dopije svoj džús. Prejde späť k pultu a položí ho tam.*

No...*Začne neurčito.* Krv je ešte v poriadku, ale možno by som nezvládol pohľad na otvorené telo alebo vnútornosti, doktor potrebuje byť myslím, všestranný, takže radšej budem pomáhať ľuďom inak, než zdravotne. *Pokrčí nad tým plecami a napije sa z pohára.* Možno je to novým prostredím, alebo nie sú zvyknutý na prístup niekoho nového, viete...Do tohto mesta sa zvyčajne mnoho nových ľudí nehrnie, to len v poslednej dobe máme nával. *Vydýchne s poloúsmevom na tvári. Keď povie, že je milý, tak sa nemôže spokojne neusmiať. Možno ak by susedom niekedy s niečím pomohol, tak by si to mysleli tiež.* Presne to si myslím aj ja...Ale ľuďom to proste nevysvetlíte. *Vydýchne sebaisto, na čo sa uškrnie a sleduje ju, ako ide ďalej po dlážke k oknu, pričom sa pozrie von. On stojí na mieste, pričom dopíja posledných pár glgov. Asi by mal otcovi povedať, aby kupoval jablkový namiesto pomarančového.* Alebo tu stvrdnem, rovnako ako môj otec, niežeby som sa v takom prípade sťažoval, už som si tu na to zvykol. *Mykne ramenami, pričom sa pozrie na digitálne hodinky, ktoré má na rukách a položí už dopitý pohár na pult.* Ale nerád by som vás zdržoval, máte ešte asi kopec vybaľovania a ja by som mal umyť riad, než sa vráti otec. *Pretočí nad tým očami.* Takže...Si niekedy zahráme...Vyberiem najlepšiu hru, ktorú mám. *Usmeje sa na ňu široko.* Pekný zvyšok dňa a som vážne rád, že máme novú susedku, ktorá ma neignoruje. *Rozlúči sa s ňou, po čom pomaly cez halu prejde dverami von a ešte sa mierne rozhliada cestou okolo. Následne len prebehne cez cestu a je doma. Netuší, že mu zvonil Scott, ale asi by sa mali dohodnúť, čo urobia zajtra, keď sa blíži ten úplnok, možno by mal zavolať Lýdií, aby sa skúsila spýtať Aidena, pretože o inom vlkodlakovi netušil, teda nie na sto percent. Pokrúti hlavou a vrhne sa na tie riady.*

Tak s tým má problém asi viac ľudí. No rozhodne by si sa mal neskôr venovať niečomu takému. *Prikývne a usmeje sa. Doktor by teda preňho bola najlepšia práca, ale vždy sa dá pomáhať aj inak. Určite by sa preňho niečo dobré našlo a dnes vyzeral aj celkom šikovne. Ich susedia môžu byť radi, keby im chce nejak Stiles pomôcť. Možno od neho neočakávajú veľa ,ale to je chyba. *Veď keď sa ti toto mesto páči, nepotrebuješ objavovať nič iné. Ja som len nemohla vydržať na mieste, nie som ten typ. *Pokrčí plecami a pousmeje sa. Chcela sa ho spýtať, či má aj mamu, keďže stále spomína len otca, ale radšej to nechala tak. Pre istotu. *Jasné, v poriadku. Budem sa nato tešiť. *Zasmeje sa, keď spomenie hru a zoberie jeho pohár, ktorý hneď odloží do drezu.* Aj tebe, ahoj. *Pousmeje sa a sleduje Stilesa ako odchádza. Následne umyje dva poháre a odloží ich na miesto. Prejde do haly a pozrie sa na všetky tie krabice. Ešte približne dve hodiny jej trvá, kým to vybalí, no stále to nie je všetko. Nechá si to teda na zajtra. Na večeru si spraví len cereálie, ktoré zje pri sledovaní telky. Prezlečie sa, zaľahne do postele a zaspí.*

*Ráno sa zobudí až niekedy okolo desiatej. Šla spať dosť neskoro. Ale načo vstávať ,keď sa dnes nemusí nikam ponáhľať. Pomaly vyjde z postele a pozrie sa von z okna na ulicu. Tam to už celkom žije. Chodia okolo autá a po chodníku prechádza pár ľudí. Inak to vyzerá byť celkom kľudná štvrť. Pozrie sa na Stilesov dom a prejde do kúpeľne. Dá si sprchu a spraví všetko potrebné. Zíde dolu po schodoch pričom má namierené rovno do kuchyne. Dnes by sa mohla neskôr prejsť po lese,či tam nenájde niečo alebo skôr niekoho zaujímavého. Otvorí chladničku a zamračí sa. Je úplne prázdna. Zabuchne ju a radšej ide späť do izby. Musí zájsť niekam na raňajky a potom pravdepodobne niečo nakúpiť. Nemôže tu predsa bývať bez jedla. Otvorí šatník a chvíľu sa v ňom prehrabáva,kým nájde vhodné oblečenie. ( http://assets.wornon.tv/uploads/2013/11/emilys-black-leather-trim-pants.jpg ). Zoberie si kabelku do ktorej nahádže telefón,kľúče a pár drobností a vyjde von z domu. Prejde k autu,nasadne a ide do mesta.*

(Pomalu jí nesl a trochu se zarazil) Sakra..moje bota (Rychle dodal a pak šel dál,nemluvil o botě ale o vlkodlacích. Ví to sotva pár hodin a řekne to prvnímu člověku? Idiot,jednoduše idiot) Tak kde to je? (Raději už nemluví,snaží se myslet na něco normální. Allison,první co se mu vyjevilo v hlavě. Okamžitě zakroutil hlavou a myslel třeba na kytky. Jo kytky pomáhaj)

*Iba ho nechápavo sledovala a nič nehovorila. K vlkolakom sa jej nevyjadril,takže to vedel. Rýchlo mu povedala kam má ísť a keď sa konečne dostali pred jej dom,tak už cítila ako sa jej trochu uvoľňuje telo. Bola rada,že už sú u nej doma a že ju aspoň poslúchol a nebral ju do nemocnice.*

(Když byli před jejím domem,trošku si jí nadhodil.Už ho boleli ruce) Klíče?? Kde máš klíče? (Rychle povídal,opravdu chtěl už jí jen pomoct a zmizet a nikdy jí nevidět. Nic víc už ani nechce)

*Zacítila si už aj nohy,takže nimi trochu zakopala do vzduchu a zoskočila z jeho rúk. Cítila,že už mu bola priťažká. To bol teda kus chlapa. Trochu to s ňou zamávalo,ale nakoniec to ustála. Vytiahla si zo zadného vrecka nohavíc kľúče,prešla ku dverám a otvorila ich. No otočila sa smerom von a pozrela na Isaaca.*Nepotrebujem tvoju pomoc.

(Když z něho seskočila a vcelku pořádku,trošku se zamotala a on jí podržel) V pohodě? A jo pomůžu ti! (Výrazně pověděl,sice chtěl vypadnout ale nemůže jí tu nechat. Ještě se jí něco stane a spadne a bůh ví co)

V poriadku.*Prikývne a chytí sa ho. Prevráti očami a vpustí ho dovnútra. Zabuchne za ním dvere a zažne v pár miestnostiach. Nečaká naňho a pomaly prejde hore po schodoch,zamieri rovno do kúpeľne. Zohne sa k skrinke,po niečo na čistenie rán a vytiahne si handričku.*

(Ani na něho nečeká a už pomalu mizí nahoře. On,ale okamžitě vyrazí za ní) Jasný už jdu (Dodal potichu a doběhl jí až v koupelně. Koukal na to co vyndavá) Jak ti můžu pomoct? (Koukl se na ní a čekal co mu ví,určitě řekne, že nijak. Ale to on odmítne)