Hale House

*Oprášila si rukami nohavice, keďže dlážka pod nimi nebola práve bez prachu a zdvihla k nemu opäť pohľad.* Niečo sa vždy nájde...Určite ti dám vedieť. *Pokrčí nad tým plecami. Mal by byť hlavne rád, že žije, vôbec sem nemusela ísť a dávať mu nejakú guľku, bola to skôr jej dobrá vôľa, pri ktorej sa chcela dozvedieť o Alfovi, namiesto toho síce zistila aspoň jednu možno užitočnú vec, ale stále k nemu nebola o moc bližšie. Nad jeho otázkou len mierne ohrnie spodnou perou pokýve hlavou do skoro nepatrne dvakrát do strán.* Kľúče od auta....*Prenesie prosto.* Vypadli mi vonku pred schodmi.*Mykne s neurčitým výrazom na tvári ramenami. Akoby to nebolo jedno, teda pre ňu nie, ale preňho byť mohlo. Zatiaľ nevedela, čo sa s ňou deje a aj keby to vedela, tak by to na nos nikomu nevešala.* Mala som...*Vydýchne a pokrúti hlavou, akoby hľadala to správne slovo.*...divný pocit, možno by sa to dalo nazvať aj intuícia...A potom ťa tu našla ležať na zemi.*Povie nakoniec a zahryzne si mierne do pery. Alebo by sa to dalo pomenovať aj halucinácie, bláznenie, šialenosť, toto sa deje ľudom, ktorí sú na hlavu.* A máš pravdu, vyriešili sme všetko, čo bolo treba, akurát by som mohla možno ešte podotknúť, že ak sa ti podarí nájsť Alfu skôr a zabiješ ho, tak druhý na listine budeš ty. *Bolo to niečo ako upozornenie, nezachraňovala mu život, aby ho tu neskôr lovila. Venuje mu pohľad a ide okolo neho preč.*

*Ten šiesty zmysel už nijako nekomentuje, ale kiežby to tak bolo. Každopádne bude musieť zájsť do nemocnice na odber krvi a aj na röntgen hlavy, aby zistila, či to nemá vyvolané skôr nejakým zdravotným problémom než psychickým. Aj keď presne nevedela, aké poškodenie mozgu by jej mohlo spôsobiť to, že počuje cudzie hlasy v hlave, hororové halucinácie, a to, že vie, ak niekto v jej blízkosti zomiera. Je to vlastne dosť šialené a hlavne ju to trochu desí, koho by aj nie? Zastaví sa kúsok za ním, keď začuje jeho vetu a mierne k nemu natočí hlavou.* Nie. *Vydýchne jednoducho, než pokračuje.* To urobíme my, aj za tvoju sestru a aj iných, ktorých zabil alebo premenil. *Pokrčí plecami.* Ty sa na teraz môžeš len pratať z cesty, maximálne nám dať typ, ak niečo zistíš. *Dodá monotónnym tónom v hlase a ide k dverám.* A pekný zvyšok dňa, vlčku. *Žmurkne naňho jedným okom, pričom posledné slovo prenesie s dávkou irónie v hlase a rukou skontroluje, či jej kľúče náhodou znovu nevypadli. Keď zistila, že ich má vo vrecku, tak spokojne pokračovala z dverí von do svojho auta, pričom jej tvár trochu opadla. Akútne potrebuje prášky proti bolesti hlavy. Nasadne dnu a na pár sekúnd privrie oči, pričom si rukami prejde po spánkoch. Na určitosť má niečo s mozgom...Pomaly vydýchne, vloží kľúč do zapaľovania, naštartuje a vyrazí späť domov.*